Životopis TZ

Vysokoškolský profesor, katolícky kňaz a publicista Dr. h. c. prof. Tadeusz Zasępa, PhD. bol medzinárodne uznávanou vedeckou autoritou v oblasti masmediálnej komunikácie.

Narodil sa 23. apríla 1946 v Radziechoviciach v Poľskej republike. V rokoch 1962 – 1965 študoval na gymnáziu v Częstochovej, pokračoval v Kňazskom seminári Częstochowskej arcidiecézy v Krakove, kde štúdium ukončil v roku 1971. Do roku 1974 pracoval ako kaplán pre nepočujúcich vo farnosti Svätého Ducha Wieruszów. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawła II – Katolíckej univerzite v Lubline (1974 – 1977), absolvoval aj viaceré študijné stáže  na University of Geneva – Ženevskej univerzite (1975), na Università Cattolica del Sacro Cuore – Katolíckej univerzite Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Miláne (1978) a na The Catholic University of America, Washington, D.C. – Katolíckej univerzite USA vo Washingtone (1983-1984). Doktorát z pastorálnej teológie dosiahol v roku 1983 na Katolíckej univerzite v Lubline, v roku 1987 bol habilitovaný v odbore pastorálna teológia – mediálne vzdelávanie. V roku 1995 sa stal mimoriadnym profesorom a v roku 2001 riadnym profesorom.

V roku 1993 založil katolícke Rádio Lublin a stal sa jeho prvým riaditeľom. V rovnakom roku založil aj lublinskú edíciu týždenníka Niedziela (Nedeľa), kde pôsobil aj ako redaktor. V roku 1999 založil Lubelsku szkołu biznesu (neskôr niesla meno Lubelska Szkoła Wyższa im. Króla Władysława Jagiełły) a do roku 2008 v nej pôsobil vo funkcii rektora.

Od roku 1995 začal profesor Zasępa prednášať aj na Slovensku, najprv na Spišskej Kapitule, od roku 1998 pre poslucháčov postgraduálneho štúdia žurnalistiky na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. Ako garant štúdia v odbore žurnalistika a pedagóg pracoval od roku 2001 na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Profesor Zasępa bol počas svojho plodného života aktívnym členom viacerých medzinárodných a domácich vedeckých rád, profesijných spolkov a združení.

Jeho život a dielo ocenili viaceré domáce a svetové inštitúcie. V roku 2004 získal Medzinárodnú cenu Slovenskej akadémie vied za príspevok k rozvoju spoločenských a humanitných vied, kultúry a umenia na Slovensku, v máji 2008 ho Prešovská univerzita v Prešove ocenila čestným titulom doctor honoris causa. V roku 2012 ho do svojich radov prijala prestížna Európska akadémia vied a umení a v roku 2013 sa stal členom vedenia Fédération des universités catholiques Européennes (FUCE) – Európskej federácie katolíckych univerzít. V júni 2014 mu minister školstva odovzdal Veľkú medailu sv. Gorazda ako ocenenie za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese, na úseku vedy, starostlivosti o mládež a šport a za prácu a výsledky celoštátneho i medzinárodného významu, ktoré robia dobré meno školstvu Slovenskej republiky.

Aktívne hovoril 10 cudzími jazykmi, ovládal aj posunkovú reč. Mal poľské a slovenské štátne občianstvo.

Na Slovensku sa trvalo usadil po získaní štátneho občianstva Slovenskej republiky (2007) a po zvolení za rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku (2008). Počas víkendov navštevoval rôzne miesta s pozvanými prednáškami alebo homíliami. V roku 2013 mu udelilo čestné občianstvo obec Lúčky, kde sa viackrát zotavoval a súčasne bol aktívny v miestnej farnosti. O rok neskôr mu čestné občianstvo udelila obec Švošov, kde na miestnej fare trávil mnohé víkendy a  každé Vianoce a Veľkú noc od jeho presídlenia na Slovensko.

Pri príležitosti jeho sedemdesiatky, v roku 2016, sa stal čestný občanom mesta Ružomberok. Pri tej príležitosti bola vydaná nová kniha rozhovorov novinára Karla Iľju Dvořáka s prof. Tadeuszom Zasępom s názvom Sám, aby iní neboli sami (Vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove, 2016) a spomienková publikácia k 70. životnému výročiu Sám, aby iní neboli sami II. (Vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove, 2016).  

Od júla 2008 do júna 2014 úspešne pracoval ako rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Mimo iného sa zaslúžil o výstavbu Univerzitnej knižnice KU. V úrade rektora v roku 2013 upozornil na viaceré pochybenia finančného charakteru na Pedagogickej, Filozofickej a Teologickej fakulte KU. Napriek dôkazom, členovia akademického senátu univerzity sa neusiloval o nápravu zistených skutkov a potrestanie zodpovedných, ale rektora Zasępu sa usilovali dvakrát neúspešne odvolať z funkcie. Po tlaku z viacerých strán sa prof. Zasępa rozhodol v máji 2014 rezignovať z funkcie rektora. V rezignačnom liste vysvetlil svoje dôvody, ktoré ho k tomuto kroku viedli, napríklad: „senát univerzity (a tiež senát pedagogickej fakulty) ignorovali výsledky vnútornej kontroly na Pedagogickej fakulte KU, ktoré boli potvrdené aj nezávislým audítorom, a neboli ochotné akceptovať vyvodenú zodpovednosť, čím sa usilovali legalizovať nezákonné konanie.“

Po ukončení funkcie v úrade rektora naďalej pôsobil ako profesor na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty KU a na Katedre súčasných foriem odovzdávania viery Inštitútu pastorálnej teológie a katechetiky Teologickej fakulty Katolíckej univerzite v Lubline.

Aktivity neprajníkov, ktoré neutíchli ani po vzdaní sa funkcie rektora, prehĺbili jeho zdravotné problémy a od mája 2014 sa podrobil trom ťažkým operáciám srdca. Až do svojej smrti bol v opatere ružomberských Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok.

Tadeusz Zasępa odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi 18. septembra 2016 o 15.00 h, pochovaný bol 25. septembra 2016.

Miestom jeho posledného odpočinku je Hlavný mestský cintorín v Ružomberku – v meste, kde prežil posledné roky svojho života a zároveň v meste, kde sídli Katolícka univerzita, ktorej oddane slúžil a ktorú miloval. Náhrobný kameň, ktorý vznikol podľa návrhu doc. Rastislava Biarinca a akademického maliara doc. Pavla Ruska, je označený krížom Ježiša Krista a poukazuje na nádej, v ktorej Tadeusz Zasępa žil. Na hrobe je umiestnené umelecké dielo sochára doc. Rastislava Biarinca s názvom Poľský Kriváň, ktoré vzniklo v roku 2008, kedy sa profesor Zasępa stal rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku. Dielo vzniklo v Czestochowej, kde profesor Zasępa vyrástol a kde ako kňaz patril do Czestochowskej arcidiecézy, aj travertín v diele pochádza práve odtiaľ. Vrch je vo farbách poľskej zástavy. Niektorí v ňom vidia aj farbu mučeníka. Kriváň spája Slovensko a Poľsko presne tak, ako profesor Zasępa spojil Slovákov, Poliakov a oba naše národy.